27. Schopnost matek klást vajíčka – podmínky a limity.

Zpracovala Pekarová

Poslaním matky je vo včelstve zaistiť reprodukciu včelstva a tým jeho zachovanie. Okrem toho má funkciu i psychologickou. Jej vývoj od vajíčka do dospelosti trvá 16 dní. Jej život potom trvá niečo medzi 2-3 lety. Dožíva sa teda zo včiel najdlhšieho veku.

Matka je v prvopočiatku obyčajné neoplodnené vajíčko ako akékoľvek iné, z ktorého sa neskor liahne robotnica. Avšak vďaka strave, ktorú od robotníc dostáva pri svojom vývoji a tiež špeciálnej
bunke, v ktorej vyrastá, dostávajú jej pohlavné orgány všetko potrebné k tomu aby sa dovivinuli. Tým pádom sa stáva včelou, ktorej je umožnené sa páriť sa s trubcami a klásť vajíčka. Špeciálnej bunke v ktorej matka vyrastá sa nazýva „matečník“ a strava, ktorou je matka krmená sa hovorí „mateří kašička“.

Matku spoznáme od ostatných včiel podľa vzhľadu. Jej hlava a hruď sú približne rovnako veľké, zaťiaľ čo zadoček je o značný kus pretiahnutý a na svojom konci zašpicatený. To je práve preto, že sa v ňom nachádzajú tisíce tzv. semen (samčích a samičích spermií), ktoré v priebehu svojho života matka podľa svojho uváženia spojuje alebo nespojuje. Oplodnené alebo neoplodnené vajíčko matka umiestňuje do buniek v plástoch, kde sa neskôr dokonalým vývojom „vajíčko – larva – kukla – „dospělý jedinec“ vyvinie nová včela.

Mladé včely starajúce sa o matku

Podľa spôsobu odchovu rozoznávama tri druhy matiek: matky rojové, matky z tichej výmeny a matky núdzové alebo náhradné. Larva budúcej včelej matky je kŕmené po celú dobu svojho vývoja výmeškom hltanových žliaz mladých robotníc-materskou kašičkou. Včelia matka je najväčším jedincom vo včelstve. Má plne vyvinuté pohlavné orgány, na rozdiel od robotníc jej však chýbajú voskotvorné a hlatnové žlazy a na nohách nemá žiadne pracovné nástroje. Sosák je veľmi krátky. V normálnom včelstve je jedna matka. Len výnimočne pri tichej výmene môžu byť po určitú dobu vedľa seba dve matky – stará i mladá.

Jedinou aktívnou úlohou matky vo včelstve je kladenie vajíčiek. Výkon v kladení je však úctyhodný. V dobe vrcholnáho rozvoja včelstva je matka schopná položiť za deň i viac než 2000 vajíčok, čo predstavuje váhu celého jej tela. Pre tento výkon v produkcii bielkovín nie je u stavovcov nájsť. Matka kladie dva druhy vajíčok – oplodnené a neoplodnené. Z oplodených sa liahnu robotnice alebo matky a z neoplodnených sa potom partenogeneticky vyvíjajú trubci.

Kladenie oplodnených matiek je podmienené spárením matky. Mladé matky dosahujú říjnosti priemerne asi 6 den po vyliahnutí, keď vyletujú na snubné lety. Po spárení začnú klásť vajíčka a viac sa už nepária.

Vlastné párenie prebieha za letu vo vzduchu vo výške 10 až 20 m nad zemou. Behom letu sa matka spári so 6 až 10 i viacerými trubcami. Len nepatrná časť spermií prenikne úzkym kanálom do semenného váčku matky. Tam sú uložené po celý život matky. V správne naplnenom váčku matky je 5 až 6 miliónov spermií.

Pri kladení prechádzajú vajíčka okolo vývodu semenného váčku a matka na každé vajíčko prepustí niekoľko spermií. Nie je dosiaľ známe striedavé kladnie oplodnených a neoplodnených vajíčiek. Predpokladá sa, že matka dokáže regulovať výstrek spermií a môže nechať prejsť vajíčka bez spermií. Pravdepodobnejšie však je, že matka pokiaľ má zásobu spermií v semennom váčku, prepúšťa seprmie na všetky vajíčka. O tom či spermie splynú a jadrom vajíčka alebo nie – teda či budú alebo nebudú oplodnené – rozhodnú robotnice.

Dôležité je aby teplota vnútri úľu nepresiahla 36 stupňov. Vtedy sú vajíčka i plod mŕtve (rovnako ako na jar pri podchladení)

V dnešnej dobe je predovšetkým dôležité aby sa chovali zdravé a výkonné včelstvá s kvalitnou matkou. Niektorý včelári riešia zlé výsledky vo včelstve tým, ž esa rozhodnú pre výmenu matky.

Plodový rytmus je časová zmena plodovania. Od počiatku až do konca aktívnej vývojovej fáze včelstva podlieha plodovanie (plodové hnízdo, resp. plodové teleso) priebežným zmenám.

Za tento dynamický proces, ktorý prepožičiava každému včelstvu individuálnu notu, je zodpovedné viac faktorov. Sú to tieto: periodika kladenia vajíčok, výkon kladení matky, motivácia včiel pečovatelek, priestorové možnosti v úľu, diktované veľkosti plástu a taktiež obsahom úľu a snůšková oblasť (výšková poloha a atraktivita ponuky snůšky).